Féva 6. 6. 2013

Irelevantnosť času - návratom Zeme do zabudnutých frekvencií zvukov a obrazov viacrozmernej reality. Oko ako mikrorealita - Zem ako makrorealita prebiehajúcich zmien

Realita Zeme sa mení jej meniacou sa frekvenciou, čo sami registrujeme sledovaním času, ktorý si doslova s nami robí čo chce. Tým, že prenikáme do vyšších vibrácií, stáva sa čas irelevantný a niekedy ho vnímame ako zrýchlený - inokedy pomalšie plynúci. Nami a tým i našimi realitami. Je to individuálny pohľad na prebiehajúce zmeny, vzhľadom na intenzívnejšiu, alebo menej intenzívnu väzbu na hmotnú realitu. Vhľad i nadhľad, ktorým sledujeme reality vôkol nás a svojím pochopením sa k celému procesu transformácie staviame.
Vibráciou svetelných častíc Centrálneho Slnka sa mení zvuková frekvencia. Energie, ktoré prichádzajú portálom Zeme prinášajú novú škálu zvukov dimenzionálnej stupnice a tým i ich tvarov a farieb, aby sa mohol rovnováhou zvukových frekvencií vytvoriť nový planetárny obraz. Vysoké frekvencie Cnetrálneho Slnka, ktoré k nám prúdia ako informačné kódy cez naše Slnko menia i úhol svetla, ktorý dopadá na zrenicu. Sú to stupne dimenzionálnych stupníc svetelnej galaktickej pyramídy /ich jednotlivé vibrácie/, ktorými sa posúvame do sfér vyššieho vedomia. Na zmeny frekvencií reagujú naše zmysly /pískanie, hučanie v ušiach...periférne záblesky...nové zvuky a tým i meniaca sa citlivosť na zvuk, ktorý nám ešte nedávno bol "sympatický"/. Aktivuje sa naše skutočné planetárne vedomie. A tieto zmeny neprebiehajú "len" u nás, ale i vo zvieracej ríši ako i v celom organickom svete.
Milióny bytostí nám s láskou pomáhajú a sledujú náš prerod. Pochopiteľne ich fyzickým zrakom zatiaľ nemáme schopnosť vidieť - vzhľadom na 4D frekvenciu. Sú to reality paralelných i neparalelne existujúcich svetov, ktoré čakajú na naše i ich zviditeľnenie sa v galaktickom priestore a jej jednote frekvencií.
Je to okom, dimenzionálnou frekvenciou zvukov, ich tvarov a farieb a tým i ich obrazov videná realita. Naším vnútorným a fyzickým zrakom sledovaný vesmír, ktorý dobre poznáme, nakoľko sme z jeho realít zostúpili na Zem. Jednoducho povedané - všetko čo na Zemi vidíme prostredníctvom svetla, ktoré zrakom absorbujeme a spätne sa vytvára pred naším zrakom obraz našej reality je už v týchto chvíľach nielen tretím rozmerom časovej vrstvy, ale i štvrtým rozmerom "ostrosti" videnia a tomu zodpovedajúcemu mimo-hmotnému a tým i nadzmyslovému vnímaniu danej /ešte subjektívnej/ reality. V 4D sa ešte stále pohybujeme v subštruktúrach hmotnej frekvencie, i keď už jemnejšej a rýchlejšie vibrujúcej, pretože atómy sa rastúcou frekvenciou od seba vzďaľujú. To znamená, že sme éterickejší ako tomu bolo v 3D realitách. Pochopiteľne nedokážeme posúdiť zrakom sublimáciu našich tiel, pretože sa meníme všetci. To znamená, že sa sledujeme rovnakou meniacou sa frekvenciou každého z nás. Ak by sme mali možnosť postaviť vedľa seba človeka z 3D a zo 4D, potom by sme videli rozdiel hustoty tiel.
Stupnicou pyramídy svetla, na základe ktorej sa menia zvukové frekvencie, sme už doslova precitlivelí na zvuky, ktoré nám ešte pred nedávnom nevadili. Všetky meniace sa zvuky okolo nás počujeme na základe rastu frekvencie omnoho výraznejšie. A pribúdajú i nové. Rezonujeme s láskou a tá má iný kaliber zvukov, farieb a tvarov. Nie povrchnosť na ktorú sme boli neustále nasmerovávaní. Nie kvantum, ale kvalita je jej prioritou. Nie je chvíľkovým rozmarom, ale hĺbkou ľudskej duše. Nášho rozkvitajúceho duchovného srdca. To je náš portál, naše energie svetla, ktoré /tak ako i portálom Zeme prúdiaci nový čas/ do priestoru neustále viac a viac vyžarujeme.
Tak ako sa mení zvuk, mení sa i farebná škála a tým i farebnosť planéty. Nielen v troposfére v ktorej žijeme, ale i nad Zemou. Sú to nové tvary oblakov, ale i ich zafarbenie. Vertikalitou času, jeho bezpriestorovosťou, ktorá nás horizontalitou subjektívnych realít postupne transformuje sa čistí negatívny zámer.
Rastom frekvencií sa naše vedomie rozpína a my prenikáme za prah nášho videnia i počutia, pričom sa adekvátne danej hladine vibrácií mení i naše telo. Znovu objavujeme sami seba, svoje mimoriadne schopnosti. Jedná sa o aktiváciu vrstiev svetla absorbovaného zrakom, aby sme podľa dimenzionálnej frekvencie v ktorej sa nachádzame vytvorili svojím vedomím obraz našej novej reality. To znamená, že z nedokonalého zraku /jeho "povrchného" videnia/ sa vraciame k nášmu Ja. Náš vnútorný zrak sa zrkadlí v priestore našich realít. To je prebudenie sa zo sna do reality nášho svetla. Stávame sa tým svetlom, ktoré bolo pre nás neviditeľné, s čím súvisia i nové solárne systémy, planéty, bytosti, ktoré neustále okolo nás boli. A to sú i svetelné energie, ktoré prichádzajú k Zemi a my sa učíme s nimi pracovať.
Energie, ktoré nás čistia od negativity z nás odstraňujú i strachy, ktorými sme boli ovládaní. My sme čiastočkou Boha, jeho energií a sme stvorení ako slobodné bytosti. My sme dovolili, aby sme boli temnými energiami manipulovaní a je na nás, aby sme tento proces očisty len pasívne nesledovali, ale aktívne sa do procesu prebiehajúcich zmien zapojili. Máme plnú podporu vesmíru. A sme veľmi dôležití. Naším vzostupom nastane posun vedomia v celej Galaxii, ale i vesmíre.
Práve teraz je dôležité ukotviť vo svojom duchovnom srdci - k Zemi prúdiace energie. Aby sme boli nielen majákom, ale i stabilizátorom svetla a tým udržiavali svetelné energie a vyžarovali ich do okolia. Tým sa dosiahne potrebná hustota svetla /tieto svetelné energie gradujú/ a zaktivuje sa nový planetárny obraz - novej zemskej frekvencie.
Temné energie boli napojené cez obratníky Zeme na elektromagnetickú frekvenciu, čo vytváralo temný pás /i okolo nášho tela/.
Subkontinentálnou väzbou /bunečnou pamäťou/ sa portálom energií prúdiacich k Zemi - väzbou na čas a jeho priestor - aktivuje do pamäti vpísanými súradnicami Gondwany a Lemúrie /cez Aghartu/ nové viacrozmerné videnie obrazu Zeme.

S láskou Féwa